Zviera je pre mňa hlavne priateľ, naviac spoločne zdielame túto planétu.

Preto nechcem chov zvierat len pre rozmnožovanie a predaj : http://www.lacnesteniatka.sk/ .

Či dokonca zbytočné zabíjanie ( zábava, tréning, pokusy atd. ).

Veď veľkú časť zodpovednosti majú práve ľudia, tak netreba donekonečna len zatvárať oči. Aj málo može pomôsť ( či už financne, ako dobrovolnik, alebo hmotným darom ).

Čo som mal moznost "chovat" : psa, mačku, ježka, sokola, holuba.

Az na sokola bolo vsetko uspesne, a zvierata sa dostali bud naspat vonku, alebo do noveho domova.

Sokol bol nad moje sili a aj napriek zraneniam ( lezal pri železničnej trati ) som ho musel vypustiť. To však bolo dávno ( 1988 ), a nikto další si ho ani nevšímal ( ľudia ho obchádzali ).

Najhoršie su však "jarné" nechcené šteniatka a mačiatka na krajoch riek, v smetných košoch, pri cestách či napr. na odpočívadlach ... atd. Ako je možné že to ľudia len napchajú do tašky a zahodia? Ako niekto može chovať zviera a takto sa zachovať k jeho deťom? Je mi záhadou, prečo ked už nechce potomstvo nedá zviera vykastrovať?